Politika inak: plniť si povinnosti, nielen využívať práva

3. mája 2010, Ondrej Kvasnica Pridaj komentár »

Foto: SITA Na internetovej stránke Národnej rady SR je možné nájsť sekciu s informáciami o postavení a právomociach jej poslancov. Dočítate sa tam o ich práve zákonodarnej iniciatívy, interpelačnom práve a práve klásť otázky členom vlády SR, práve vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu, práve zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach, práve voliť a byť volený. Medzi tie uplatňovanejšie práva patrí rozhodne poslanecká imunita, plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady, poslanecká kancelária a asistent. Zrejme odrazom hodnôt a preferencií súčasných poslancov je skutočnosť, že na spomínanej stránke chýba zmienka o čo i len základnej povinnosti, ktorú im ukladá zákon: “Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom.” Ak by sa toto dávalo do popredia viac a poslanci by sa tým riadili, určite by to na Slovensku vyzeralo aspoň o niečo lepšie.

Poslanecká práca na prvom mieste

Zdroj: hnonline.sk V zmysle Ústavy je Národná rada SR so svojimi 150 poslancami “jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom” a do jej pôsobnosti patrí najmä “uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú” a ďalších 11 písmen Článku 86 Ústavy. Väčšina týchto pôsobností sa uskutočňuje hlasovaním poslancov, takže štatistika hlasovania, resp. nehlasovania môže byť chápaná ako štatistika plnenia či neplnenia si svojich poslaneckých povinností.

Parlamentní absentéri dokážu vyprodukovať množstvo dôvodov (výhovoriek) na obhajobu svojho konania:

  • Medzi tými najväčšími sa vyskytujú hneď niekoľkí predsedovia parlamentných strán, ktorých funkcie navyše im pridávajú povinnosti, ale zrejme si neuvedomujú, že nie je vo verejnom záujme riešenie ich vnútrostraníckych problémov, ale predovšetkým písanie a schvaľovanie dobrých zákonov v parlamente. Neexistuje pravidlo, že predseda strany musí byť zároveň poslancom. Ak svoje povinnosti nestíhajú, odporučil by som im vzdať sa poslaneckého mandátu v prospech menej zaneprázdneného náhradníka.
  • Na druhom mieste figuruje bývalý medzinárodný futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ (zvolený za SDKÚ-DS), ktorý sa bez ostychu zamestná v ukrajinskom futbalovom klube, čo tiež nie je rozhodne vo verejnom záujme Slovenskej republiky. V takýchto prípadoch je chyba aj v politických stranách, ktoré na svoju kandidátku umiestnia známych ľudí len kvôli zviditeľneniu, pričom tieto mediálne hviezdy vôbec nemusia mať záujem alebo schopnosti robiť prácu poslanca.
  • V parlamente je k tomu všetkému mnoho zberačov funkcií, ktorí okrem pôsobenia v NR SR zastávajú funkcie v komunálnej politike (starostovia, primátori, župani, členovia zastupiteľstiev), a niektorým sú aj dve málo. Odhliadnuc od toho, či sa to dá naplno zvládať časovo, dochádza pri tom ku konfliktom záujmov. Sami kandidáti z komunálnej politiky pri kampani do parlamentu často presviedčajú, aby ich spoluobčania volili, lebo potom dokážu svojej obci či kraju viac vybaviť, ale poslanec NRSR má pôsobiť vo verejnom záujme všetkých občanov Slovenskej republiky, nie len vybranej skupiny.
  • Polovica z prvej desiatky absentérov sú nezávislí poslanci. Politológ Miroslav Kusý o nich hovorí: “To je osobitná kapitola. Sú to ľudia, ktorí dožívajú v parlamente. Vedia, že nemajú šancu na ďalšie zvolenie, prečo by sa namáhali? Stojí im to za to, aby tam sedeli a brali príslušné tantiémy.”
  • Okrem iného sa poslanci zvyknú ospravedlňovať napríklad dlhodobými zdravotnými problémami, ale aj keby to bola pravda, ponúka sa otázka: “Prečo neuvoľnia svoje miesta mladším a zdravším, schopným pracovať?

Je nutné ešte uviesť, že schôdze NR SR spolu so sledovaným hlasovaním sa uskutočňujú len pár dní v mesiaci, tak určite aj tí najviac vyťažení poslanci by si vedeli na ne nájsť čas, keby veľmi chceli. Veľká miera absencie podľa mňa zodpovedá miere ignorancie záujmov občanov, ktorých by mali v Národnej rade SR zastupovať.

Ja chcem robiť politiku inak! Preto týmto vyhlasujem, že ak sa stanem poslancom Národnej rady Slovenskej republiky:

  • budem si plniť všetky povinnosti, ktoré z funkcie vyplývajú a je na ne určená, teda predovšetkým dôsledne čítať, navrhovať, schvaľovať a kontrolovať zákony,
  • nebudem kandidovať na iné politické funkcie, či už v komunálnych alebo európskych štruktúrach, pretože ide o odlišné problematiky a nechcem sa dostávať do konfliktov záujmov,
  • nebudem kandidovať na funkcie vo vedení strany, pretože nie som zberač funkcií, ale chcem sa sústrediť na dosahovanie stanovených cieľov v parlamente,
  • mimoparlamentné aktivity (stretnutia s občanmi, vzdelávanie, vedecká činnosť, oddych, …) si budem prioritne organizovať tak, aby nenarúšali moju účasť na schôdzach Národnej rady SR a jej výborov,
  • budem presadzovať zmenu legislatívy tak, aby sa stala Národná rada SR pracoviskom usilovných ľudí a nemíňali sa peniaze daňových poplatníkov za prázdne parlamentné lavice.

Nezneužívať zvýhodňovanie poslancov

Poslancom Národnej rady SR vyplývajú zo zákona oproti ostatným občanom mnohé výhody, ktoré som spomínal medzi ich právami hneď na začiatku článku. Podľa môjho názoru je toto zvýhodňovanie často neprimerané a zneužívané, uvediem niekoľko príkladov:

  • Poslanecká imunita by mala chrániť parlamentnú nezávislosť pred možnosťou vyvíjania nátlaku zvonku a zaisťovať slobodu prejavu poslancov počas výkonu ich mandátu. Platné slovenské zákony však umožňujú skrývať sa pred akýmkoľvek priestupkovým konaním alebo trestným stíhaním. Najčastejšie sú asi dopravné priestupky niektorých poslancov, čo bez hanby i trestu ohrozujú občanov rýchlou jazdou, niekedy aj pod vplyvom alkoholu, pričom to nemá vôbec nič spoločné s ochranou nezávislosti parlamentu.
  • Neexistujú spoľahlivé kontrolné mechanizmy na disciplínu poslancov. Prakticky sa môže stať, že poslanec, ktorý nebude vôbec na rokovania parlamentu chodiť, ak mu to predseda NR SR ospravedlní, bude poberať svoj plný plat bez postihu a občan, z ktorého daní to ide, s tým celé 4 roky nemôže nič urobiť.
  • Poslanci NR SR, ktorí už v nasledujúcom volebnom období nebudú kandidovať alebo nebudú zvolení, a každý náhradník za poslanca dostávajú „odchodné“ vo výške 5 mesačných platov poslanca a notebook a tlačiareň zakúpené z prostriedkov NR SR. Ostatní občania zamestnaní na dobu určitú nemajú žiadny zákonný nárok na akékoľvek odchodné, pričom poslanci dostávajú nadpriemerné platy, z ktorých by si dokázali bez problémov ušetriť na živobytie po ukončení mandátu pre prípad, že by si hneď nenašli nový príjem.

Ja chcem robiť politiku inak! Preto týmto vyhlasujem, že ak sa stanem poslancom Národnej rady Slovenskej republiky:

  • nebudem zneužívať poslaneckú imunitu, uplatním si ju jedine na ochranu nezávislosti počas výkonu mandátu v parlamente; napríklad v prípade nejakého dopravného priestupku pokutu zaplatím, resp. príslušnú čiastku odvediem na charitatívne účely,
  • pri neúčasti na rokovaní parlamentu sa vzdám pomernej časti platu v prospech charity,
  • po ukončení poslaneckého mandátu budem naďalej pôsobiť vo verejnom sektore, presadzovať a chrániť verejný záujem, aby som si zaslúžil ďalších 5 mesačných platov, alebo ich venujem na charitatívne účely,
  • budem presadzovať zmenu legislatívy tak, aby poslanci NR SR neboli neprimerane zvýhodňovaní oproti ostatným občanom.

Uvedomujem si, že slovenský občan môže mať silnú nedôveru voči takýmto vyhláseniam. Hádam už aj všetky parlamentné strany sľubovali obmedzenie poslaneckej imunity a po voľbách vždy na to akosi zabudli. Napriek tomu som cítil potrebu vyjadriť, čo sa mi na politike nepáči a chcel by som zmeniť. Verím, že mnohí voliči aj na základe ďalších argumentov uveria, že ja a kolegovia z SaS sme iní, a dajú nám šancu prejaviť sa.

Pridaj komentár